Zaujímavosti zo sveta skydivingu Archives

Jun 24

5

Prečo pasažieri nenosia na tandemový zoskok prilbu?

By Pavol Urban | bezpečnosť, Zaujímavosti zo sveta skydivingu | No Comments

Prečo pasažieri nenosia na tandemový zoskok prilbu?

Ak ste boli na tandemovom zoskoku alebo sledujete naše fotky, určite ste si všimli, že pasažieri nenosia počas zoskoku prilbu. Veď ide o zoskok z lietadla, ako je to možné? Verte, keby idete na zoskok s prilbou, tak by mohol byť zoskok ešte nebezpečnejší.

V tomto prípade ide o jednoduché vysvetlenie. Pasažieri počas zoskoku reagujú rôzne na priebeh zoskoku. A keďže ste pripnutí v tesnej blízkosti pred inštruktorom, tak by ste mu s prilbou vedeli veľmi jednoducho ublížiť nárazom do tváre. Jemu by sa potom ťažko korigoval celý zoskok a keby omdlel, tak by ste si to museli celé odšoférovať sami. Na druhú stranu, prilba inštruktorovi chráni hlavu len v prípade nárazu o krídlo, alebo počas otvárania, aby popruhmi nedostal poza uši. Pre vás ako pasažierov je hlava stále chránená a neohrozená inštruktorovým telom a za tie státisíce zoskokov sa zistilo, že je zbytočná. Preto si môžete užívať 200 kilometrovú rýchlosť aj na tvári a lifting tváre máte v cene. A povedzme si na rovinu, keby ste tú prilbu aj mali, tak tá by vás v prípade neotvoreného padáku veľmi nezachránila 😀

Jun 24

5

Čím vyššie, tým bezpečnejšie

By Pavol Urban | bezpečnosť, Technika, Zaujímavosti zo sveta skydivingu | No Comments

Čím vyššie, tým bezpečnejšie!

Veľakrát dostávame otázky na štýl ´´Prečo musíme ísť skákať z takej veľkej výšky?´´ alebo ´´ prečo otvárame ten padák tak skoro?´´. Je na to jednoduché vysvetlenie. Výška otvárania padáku je veľmi dôležitá pre zvýšenú bezpečnosť počas zoskoku. Bežne hlavné padáky otvárame pri každom zoskoku v približne rovnakej výške a to je 1200 metrov. Samozrejme sa výška otvárania môže líšiť podľa druhu zoskoku. Pri tandemových zoskokoch alebo AFF kurzoch otvárame padáky od 1500 do 1800 metrov nad zemou alebo na druhú stranu, športovci trénujúci presnosť pristátia otvárajú padák len v 800 metroch, keďže to je aj ich výška zoskoku.

A potom sú tu ešte takzvaní zábudlivci, ktorí zvyknú otvoriť aj v menšej výške, ako je 800 metrov. V takýchto prípadoch ale pomáha pipák, ktorý sme spomínali v minulom článku, ten ich upozorní a prebudí v bezpečnej výške.

A prečo je to tak? Rýchlosť voľného pádu je okolo 50m/s ( 200 km/h ) a z výšky 1200 metrov ste na zemi len za približne 24 sekúnd, možno sa vám to zdá aj celkom veľa, nie? V prípade, že hlavný padák sa nechce otvoriť, alebo sa otvorí domotaný, tak máme aspoň trochu času, počas ktorého sa snažíme danú situáciu vyriešiť. A v prípade, že sa nám nedarí situáciu riešiť, máme stále dosť času na to, aby sme použili záložný padák. Pre jeho otvorenie je potrebné mať aspoň 500 metrov nad zemou. A teraz keď si predstavíte, že toto všetko máte stihnúť v prípade problému za 24 sekúnd, tak už sa to zdá možno aj málo, však? Preto dostatočná výška otvárania je hlavným predpokladom pre bezpečné vyriešenie akéhokoľvek problému a čím vyššie otvoríme, tým máme viac čašu na riešenie problémov. Výška zoskoku v tomto prípade nehrá veľkú rolu. Rozdiel je len v tom, ako dlho padáte voľným pádom. Ešte na záver pre zaujímavosť, tandemový pár by nemal vyskočiť z menšej výšky ako je 2200 metrov, aby inštruktor stihol bezpečne vykonať všetky procedúry spojené so zoskokom.

Jun 03

4

Akustický výškomer

By Pavol Urban | Nezaradené, Technika, Zaujímavosti zo sveta skydivingu | No Comments

Zvoní budík. Otváraj! 😊

Aj tento týždeň v zaujímavostiach #zosvetaskydivingu zostaneme pri bezpečnosti.

Možno ste sa pri pohľade na parašutistu zamysleli, aké parádne hodinky alebo potítko to má na ruke. Tieto parádne hodinky sú však vizuálny výškomer, z ktorého parašutista odčítava aktuálne hodnoty a na základe nich vie, v akej výške sa nachádza. Tento výškomer je samozrejmosťou, bez ktorej by sa nemalo skákať z lietadla.

No čo ste si možno nevšimli je akustický výškomer alebo ľudovo povedané pípak, ktorý sa ukrýva v prilbe a v dnešnej dobe je veľkou pomocou pre skydiverov. Funguje na podobnom princípe, ako bezpečnostný prístroj, o ktorom tu bola reč naposledy. Na mieste pristátia sa skalibruje na danú výšku a na základe zmeny tlaku zaznamenáva zmeny vo výške parašutistu.

Ako už z názvu vyplýva, pípak pípa v prilbe parašutistu pri prednastavených výškach. Tieto výšky si parašutista nastavuje podľa druhu zoskoku a podľa toho, v akej výške chce dostať upozornenie. Napríklad výšky, ktoré máme nastavené na bežný zoskok sú : 1500 metrov, 1200 metrov a 600 metrov. Pri každej výške nám začne akustický výškomer pípať. Čím sme nižšie k zemi, tým je tón pípania intenzívnejší a na základe tónu vieme rozoznať, v ktorej prednastavenej výške sa práve nachádzame.

Vďaka tejto vecičke nemusíme tak často sledovať náš vizuálny výškomer a môžeme tak dávať väčší pozor na to, čo sa deje okolo nás. A v prípade, že sme zaujatí zoskokom natoľko, že si nesledujeme výškomer, tak nás jednoducho akustický výškomer upozorní na nízku výšku.

Preto sa nemusíte báť, že by napríklad váš unavený tandem pilot po celom dni zoskokov zaspal a podriemal si na vašom chrbte. Pípak mu zapípa do ucha a to ho upozorní, že treba otvárať padák. 😊

May 27

3

Padák sa dokáže otvoriť sám!

By Pavol Urban | bezpečnosť, Technika, Zaujímavosti zo sveta skydivingu | No Comments

Padák sa dokáže otvoriť sám!

Máme tu ďalší týždeň a s ním novú zaujímavosť zo sveta skydivingu. Opäť ostávame pri bezpečnosti a tentokrát si povieme niečo o bezpečnostnom prístroji.

Bezpečnostný prístroj je už niekoľko rokov povinnou výbavou každého padákového kompletu. Rovnako ako záložný padák slúži na záchranú života v prípade zlyhania parašutistu alebo hlavného padáku. Jeho hlavnou úlohou je automaticky otvoriť záložný padák v prípade, že parašutista pozabudne na otvorenie alebo omdlie a príliš sa priblíži k zemi.

Tento prístroj je potrebné zapnúť vždy pred zoskokmi v daný deň a na mieste, kde bude parašutista vykonávať zoskoky. Prístroj sa skalibruje na danú výšku letiska a celú dobu zaznamenáva tlak ovzdušia. Na základe zmeny tlaku (zmeny výšky) dokáže určiť, akou rýchlosťou sa parašutista pohybuje vo vertikálnom smere a v akej výške sa nachádza. Bežne býva hlavný padák otvorený vo výške okolo 1000 metrov nad zemou a na otvorenom padáku je vertikálna rýchlosť parašutistu okolo 20 km/h. V prípade, že parašutista padá rýchlosťou voľného pádu nad 150km/h a dosiahne výšku približne 300 metrov nad zemou niečo nie je v poriadku. Bezpečnostný prístroj zaznamená tieto kritické hodnoty a prestrihne uzatváracie očko záložného padáku, ktoré drží celý záložný padák pokope. Padáčik záložného padáku na pružine vystrelí von a záložný padák sa do chvíľky otvorí.

Prístroje majú prednastavené rôzne hodnoty aktivácie podľa toho, aké zoskoky sa na padáku vykonávajú. Iné hodnoty ma prístroj pre tandemové zoskoky, študentov, parašutistov na výkonných padákoch, bežných športovcov alebo wingsuiterov. Aktivačné hodnoty sa vždy pohybujú približne na rýchlosti voľného pádu 100 km/h – 200km/h a výške 300 – 500 metrov nad zemou. Tento maličký prístroj zachránil už množstvo životov, preto sme mu za to vďační a sme radi, že robí náš šport ešte bezpečnejším.

May 19

4

Čo sa stane, keď sa neotvorí padák?

By Pavol Urban | Technika, Zaujímavosti zo sveta skydivingu | No Comments

Dva v jednom.

V najbližších týždňoch zostaneme v našej rubrike #zosvetaskydivingu pri bezpečnosti. Spomenieme vám pár vychytávok, ktoré sú v dnešnej dobe neoddeliteľnou súčasťou nášho výstroja. A možno po prečítaní všetkých príspevkov zistíte, že zoskok z lietadla je bezpečnejší, ako sa na prvý pohľad zdá.

V prvom príspevku dostanete odpoveď na často kladenú otázku: “čo sa stane ak sa nám neotvorí padák“?
V batohu, ktorý bežne so sebou nosíme na zoskok sa ukrývajú dva rôzne padáky. Hlavný a záložný padák.
Hlavný padák sa používa na každodenné použitie. Je konštruovaný tak, aby mal plynulé a príjemné otvárania a aby sme ho boli schopní zabaliť behom pár minút, nech stihneme za deň čo najviac zoskokov. Pri nesprávnom zabelení padáku, nesprávnej polohe pri otváraní a iných rôznych nepriaznivých faktoroch sa padák nemusí otvoriť vôbec, alebo sa otvorí zamotaný. V takomto prípade máme chvíľku času na to, aby sme sa daný problém pokúsili vyriešiť. Ak sa nám problém nedarí riešiť musíme použiť záložný – druhý padák.
Záložný padák sa balí aj celý deň. Sú tam oveľa prísnejšie kontroly a postupy počas balenia aby sa predišlo možným chybám, ktoré by ovplyvnili otváranie záložáku. Otvára sa rýchlejšie aby sa mohol použiť aj v malých výškach a hlavne sa otvára s oveľa väčšou pravdepodobnosťou oproti hlavnému padáku. Tu je tá pravdepodobnosť správneho otvorenia takmer 100%.
Takže, nemusíte sa ničoho báť. Na každý zoskok ideme s dvoma padákmi na chrbte. A vlastne, isto sa pýtate, čo sa stane ak sa neotvorí aj ten záložný? Na to vám odpovedať nevieme, lebo zatiaľ sa nám vždy otvoril. No keby náhodou, možno pomôže modlenie.
P.S.: väčšinou pasažieri ani len nevedia, že sa použil druhý padák. Pri tandemovom zoskoku sa u nás použije záložný padák tak jedenkrát za 3 roky.

May 13

4

Načo slúži padáčik počas tandemového zoskoku?

By Pavol Urban | Tandemový zoskok, Technika, Zaujímavosti zo sveta skydivingu | No Comments

Padák počas voľného pádu?

Určite vás niekedy zaujalo, čo je to za bielu vec, ktorú môžete vídavať na fotkách alebo videách z tandemového zoskoku z voľného pádu.

Ide o stabilizačný, brzdiaci a otvárací padáčik v jednom. Inštruktor ho vyhadzuje z obalu padáku hneď po vyskočení z lietadla a ustabilizovaní sa do základnej brušnej polohy do 10 sekúnd.

1. Slúži na stabilizáciu voľného pádu. V prípade, že by pasažier veľmi vystrájal a nedržal by základnú pozíciu, tento padáčik dopomáha inštruktorovi k udržaniu bezpečnej polohy. Prevrátenie sa zo štandardnej brušnej polohy na nejakú inú je takmer nemožné.

2. Druhou funkciou padáčiku je brzdenie. Kedže inštruktor a pasažier sú za sebou, je to ako by padal jeden človek s dvojnásobnou váhou a v tomto prípade by mohli padať aj 300 km/h rýchlosťou. Tá však nie je v bezpečnostných limitoch pre otváranie padáku. Jednak by mohlo byť otváranie veľmi silné a neprijemné pre tandemový pár a na druhú stranu by padák nemusel z pevnostných dôvodov dlho vydržať, či skôr by sa opotreboval.

3.Poslednou funkciou je otváranie hlavného padáku. Brzdiaci padáčik po vyhodení z obalu padáka ostane visieť na poistke počas celého voľného pádu aby mohol plniť predošlé dve funkcie. A keď inštruktor odistí poistku, padáčik svojou brzdnou silou začne vyťahovať a otvárať hlavný padák, ako je to v prípade klasických padákov.

V starých výcvikových metódach sa podobný systém využíval aj pre sólo skokanov, ktorým pomáhal udržať stabilnú pozíciu počas prvých voľnych pádov.

May 13

4

Aká je rýchlosť voľného pádu počas zoskoku?

By Pavol Urban | Zaujímavosti zo sveta skydivingu | No Comments

601 km/h počas voľného pádu!

Áno, aj takáto vysoká rýchlosť, sa dá dosiahnuť počas voľného pádu z výšky 4000 metrov. Je to svetový rekord z Majstrovstiev sveta z disciplíny speed skydiving.

Bežná rýchlosť počas zoskoku, ako napríklad pri tandemovom zoskoku je okolo 200 km/h. Rýchlosť voľného pádu sa dá zvýšiť väčšou váhou alebo zmenšejím plochy. Preto parašutisti padajúci dolu hlavou môžu bez problémov padať aj rýchlosťou okolo 300 – 400 km/h a parašutisti v špeciálnych kombinézach len niečo okolo 50-100 km/h.

Malý tip na záver. Ak chcete prekonať rýchlostné rekordy, odporúčame výdatnejšie stravovanie

Zaujímavosti zo sveta skydivingu